Michal Knitl (1983)

Michal Knitl sa narodil 2. 12. 1983 v Bratislave. Vyrastal v Petržalke, v paneláku oproti Inchebe. Prvýkrát sa dostal do zahraničia počas hromadného pochodu pri príležitosti otvorenia hraníc, peši s rodičmi. Od rakúskeho colníka dostal cukrík. Plávať sa naučil o dva roky neskôr počas prvej dovolenky pri mori v Chorvátsku. Poznámky z ciest si začal zapisovať ešte ako 12-ročný počas návštevy Alhambry v španielskej Granade. Krásu a čaro prírody začal spoznávať počas stredoškolských výletov s triednym učiteľom Ondrejom Demáčkom. Cestovať začal počas vysokej školy. Najprv cez program Work and Travel v USA, neskôr aj vďaka dobrovoľníckym a študijným pobytom po Európe. Napriek úspešnému ukončeniu štúdia manažmentu ľudských zdrojov v Bratislave a získaní 1. ceny Centra pre filantropiu za najlepšiu diplomovú alebo ročníkovú prácu na tému filantropia cítil, že jeho cesta vedie iným smerom. Vydal sa do Južnej Ameriky, kde strávil 15 mesiacov. O svojej ceste napísal cestopis „Na juhoamerickej vlne“. Od mája 2011 strávil necelý rok a 3 mesiace v Strednej Ázii a na indickom subkontinente, ktoré opisuje v cestopisoch „Hodvábny vietor“ a „Farebný svet“. Od roku 2013 organizuje cestovateľský festival Cestou necestou, na ktorom dáva priestor nezávislým cestovateľom prezentovať svoje zážitky a snaží sa inšpirovať ľudí cestovať a spoznávať nepoznané. V lete 2015 absolvoval zatiaľ svoju najdobrodružnejšiu cestu do Indonézie a Papuy-Novej Guiney, kde počas štyroch mesiacov spoznal svet a život, aký zatiaľ nikde inde nezažil. O tri roky neskôr vďaka súťaži s Treklandom sa dostal do základného tábora K2 v Pakistane a výlet si predĺžil o ďalší mesiac v Indii.
Je jedným z najaktívnejších couchsurferov na svete. Vyše 500 nocí prespal na viac ako 200 gaučoch na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a Afriky. Od domu so služobníctvom v Pakistane a Indii až po miesto pred domom na záhrade v Nórsku alebo na zdieľanej izbe 2×4 metre s domácim a ďalším cestovateľom v Čile. A ďalší ho pozvali domov priamo z ulice alebo turistického chodníka. Napríklad do jurty v Kirgizsku, keď išiel okolo. Keď cestuje, zaujímajú ho dve veci – život domácich a hory. Posledné roky sa venuje joge a akrojoge.
Živí sa písaním o cestovaní, prezentovaním svojich zážitkov, organizovaním cestovateľských festivalov, predajom cestovateľských fotografií a počas zimy je snowboardovým inštruktorom. Prostredníctvom cestopisov predstavuje svoj príbeh na cestách a opisuje život ľudí, ktorých stretol. Rád by svojimi cestami inšpiroval ďalších a tvrdí, že cestovať môže úplne každý.
Viac o jeho cestách, ako aj o predošlých publikáciách, ktoré sú aj v elektronickej podobe, sa dozviete na mej stránke.